Sv. Gál, pustovník
Svätý Gál sa narodil v roku 550 v Írsku. Bol synom nábožných rodičov, ktorí patrili do írskej šľachty. Rodičia poslali Gála do kláštornej školy v Bangore vo Veľkej Británii. Tam sa zoznámil s Kolumbánom, ktorý ho vysvätil za kňaza. V roku 590 ho pozval spolu s jedenástimi inými mužmi do Francúzska. Kolumbán tam založil slávny kláštor v Luxeuil, západne od Mühlhausenu.
V roku 610 sa Gál vybral s Kolumbánom do Tuggenu. Tu sa ich misijný cieľ nevydaril. Gál rázne ničil sochy pohanských bohov a satanské oltáre. Pobúrení pohania Gála a Kolumbána napadli a prenasledovali. Podarilo sa im utiecť do Bregenz. Tam vydržali tri roky, kým si Gál znova neznepriatelil tamojších ľudí, pretože bol veľmi rázny, ničil sochy pohanských bohov a hádzal ich do jazera.
Potom, čo Gál a Kolumbán konali misie ďalšie tri roky na iných miestach okolo Bodamského jazera, ich cesty sa rozdelili. Gál vážne ochorel a nemohol pokračovať v ceste. Kolumbán odišiel sám do severného Talianska, Gálovi sa podarilo dostať ku kňazovi v Arbon u Bodamského jazera, menom Willimarovi, ktorý mu dal k dispozícii svojho kaplána Magdalusa. Spolu išli k vrchu, z ktorého pramenila rieka Steinach. Legenda hovorí, že v nej Gálovi pomáhala chytať ryby vydra, ktorej dal vždy polovicu úlovku. Tu sa Gál a Magdalus modlitbou a pôstom pripravovali na ďalšiu cestu. Bola to veľmi namáhavá púť, ktorú im sťažovali útoky zlého ducha. Jeho moc premáhali modlitbou a pôstom. Raz Gál zmorený únavou padol na zem. Považoval to za znamenie, že má na tom mieste založiť kláštor. Tam pod holým nebom prenocovali, hoci Magdalus sa veľmi bál divej zveri. Gál ho však upokojoval slovami o Danielovi, ktorému tiež levy neublížili, keď ho ku nim hodili. V noci prišiel medveď a zožral všetko, čo zostalo z večere. Legenda hovorí, že mu Gál rozkázal, aby nazbieral drevo na oheň a stavbu domčeka na bývanie. Tiež ho žiadal, aby odohnal všetku divú zver, ktorá by im mohla ublížiť. Za to mu sľúbil, že dostane každý deň chlieb. (Iná legenda hovorí, že Gál vytiahol medveďovi z laby tŕň a tak ho skrotil.)
Gál žil vo svojej pustovni pri Bodamskom jazere v mlynskej úžľabine a ľudí, ktorí prišli s ním do styku, udivoval svojou úžasnou ľudskosťou a láskou voči prírode. Pripisujú mu aj zázračné uzdravenia z tohto obdobia. Postupne sa okolo neho nazbierala veľká skupina prívržencov. Ich spoločný život bol charakteristický prísnosťou, modlitbou a úctou voči Svätému písmu, ale aj vede. V tej dobe bola Európa ešte vývojová krajina.
V roku 615 dostal Gál ponuku stať sa biskupom, ktorú však odmietol. Vyslanci z kláštora v Luxueil ho v roku 625 žiadali, aby sa stal ich predstaveným. Odmietol aj to.
Sv. Gál zomrel v roku 640 ako 90-ročný. Pri jeho tele sa našla krabička, ktorú mal vždy pri sebe. Bola v nej ostrá krvavá retiazka, ktorou sa mučieval. Rany po celom tele boli spôsobené týmto mučením. Keď ho pochovávali, vložili ju do hrobu vedľa neho.
Z pustovne, v ktorej sv. Gál býval, postavili neskôr benediktínsky kláštor. Okolo neho vzniklo časom mesto St. Gallen. Hrob sv. Gála sa stal pútnickým miestom. Hovorí sa, že víno svätené na jeho príhovor, pomáha pri horúčke.